Zas púšťam šarkana a cez kaluže skáčem...

Púšťanie šarkanov patrí k mojim najobľúbenejším zábavám a na tejto stránke sa s vami chcem podeliť o svoje skúsenosti.
Kedysi k šarkanom neodmysliteľne patrili strniská, na ktorých decká opekali v pahrebe zemiaky. To už sa dnes nekoná. V našom prípade je púšťanie šarkanov najčastejšie spojené s návštevou u niektorého z mojich kamarátov, so spoločným blbnutím našich detí a podvečernou hostinou, prípadne koštovaním burčiaka.

 

KEDY PÚŠŤAŤ ŠARKANA
Šarkany sa totižto púšťajú obvykle na jeseň. Dôvodom je fakt, že jesenný vietor býva najstabilnejší z hľadiska sily, aj smeru. Dá sa preto ľahko odhadnúť aký šarkan bude práve v určený deň dobre lietať a vyhneme sa krkolomným manévrom, končiacim sa obvykle nárazom do zeme, ktoré šarkan vykonáva pri zjavnej zmene vetra.
 

AKÉHO ŠARKANA
Ak mám zoradiť šarkanov, s ktorými mám nejaké skúsenosti, podľa úspešnosti ich lietania, poradie vyzerá takto:
1. Šesťuholník
2. Kosodĺžnik a "baba"
3. Štvorec zvaný tiež "psaníčko"
4. Kúpené pseudošarkany z hračkárstva či z hypermarketu. Občas lietajú, ale nie dlho.
5. Reklamné nepodarky bez chvostov, alebo s igelitovými pásmi namiesto chvostov. Ťažko vysvetliť decku, ktoré sa tešilo, že bude púšťať šarkana, že tento kus neeokologického odpadu lietať nebude. Pre istotu to treba hneď zahodiť do triedeného odpadu a potomkovi pomôcť postaviť vlastného, lietajúceho šarkana.
 

Porovnanie niektorých typov šarkana:

Typ výhody nevýhody
Šesťuholník Stabilita, výborné letové vlastnosti, vysoký dosiahnuteľný výškový uhol, jednoduchosť výroby   Nízka originalita
Štvorec Jednoduchosť výroby - vhodné pre začiatočníkov Nižšia stabilita, sklon k "tancovaniu", nízka originalita
Kosodĺžnik a baba Jednoduchosť výroby, Stabilita pri silnom vetre Nestabilita pri slabom vetre, nízka originalita
Vtáky a rogallá Modernosť, mechanická odolnosť, schopnosť odolávať silnému vetru, možnosť ovládania dvoma lankami. Nízka stabilita pri premenlivom vetre (nemajú chvosty). nemajú rady pridlhé lanká, ani ovládanie na dlhých lankách dobre nefunguje.
Krabicové a komorové šarkany Stabilita, originalita Náročnosť výroby, nízky dosiahnuteľný výškový uhol, nelieta pri slabom vetre.

 

V každom prípade niet nad vlastnoručne zhotoveného šarkana. Najčastejšie vyrábam šesťuholníkového šarkana, ktorý je z hľadiska stability a spoľahlivosti absolútne nedostižný, pričom jeho výroba nezaberie priemerne šikovnému jedincovi viac ako hodinu.

MATERIÁL:
Drevené špajle, najlepšie štvorcového prierezu. Pri slabom, až miernom vetre celkom stačí prierez 5 x 5 mm. Je to vhodný kompromis medzi pevnosťou a hmotnosťou.
Papier - opäť kompromisné a najlacnejšie riešenie. Rolu takzvaného strihového papiera dostanete hádam za stvoku v ktoromkoľvek papiernictve a vystačí vám možno na celý život. Tento papier nie je príliš pevný, v silnom vetre sa môže trhať. Okrem toho veľmi zle znáša vlhkosť, takže pozor na kaluže, ale aj pri maľovaní naň. Vyrobíte z neho výborný poťah, aj mašle na chvost.
Dá sa použiť aj modelársky, tzv. letecký papier. Je kvalitný, pevný, veľmi ľahký a dosť drahý. Vyrobíte však z neho ľahučkého šarkana, ktorý bude lietať aj v slabučkom vánku. Nie je zlé jedného takého šarkana mať v zálohe pre prípad temer bezvetria.
Obyčajná niť poslúži na vytvorenie kostry.
Bežný, konopný špagát použijeme na záves, záves chvosta, aj na chvost.
Škrobové lepidlo typu "Drago", resp. "Bílá lepící pasta" celkom postačí na lepenie papierového poťahu. Použiť sa dá aj disperzné lepidlo. S Kanagomom sa nerobí dobre, sekundové lepidlo schne príliš rýchle. O epoxidoch či agresívnych lepidlách ako je "Chemopren" ani neuvažujte. Sú, okrem iného, príliš ťažké.
Dve pretáčacie spony a dve sponky na spisy, alebo karabínky. Jedna spona bude pripájať záves na lanko, druhá chvost. Ja mám obvykle pretáčaciu sponu napevno priviazanú na konci lanka, resp. silonového vlákna a šarkana k nej pricvaknem buď sponkou na spisy, alebo, ak je silnejší vietor, silnejšou, ale ťažšou karabínkou.

 


Stred kostry


Uchytenie závesu


Skúška správneho uhla závesu
(Toto je záves pre slabý vietor, uhol šarkana voči dlážke je veľmi malý)

STAVBA ŠESŤUHOLNÍKOVÉHO ŠARKANA Z PAPIERA
Odrežeme si tri špajle rovnakej dĺžky. Optimálna, kompromisná dĺžka je okolo  70 cm. Označíme si ich stredy a niťou zviažeme ich stredy tak, aby približne tvorili šesťuholník.
Následne niťou zafixujeme ich vzájomnú polohu tak, aby šesťuholník bol presný. Priviažeme niť na koniec jednej zo špajlí. Pomocou rysovacieho trojuholníka nastavíme uhol so susednou špajlou 60° a omotáme niť na jej konci. Podobne nastavíme a zafixujeme uhol s treťou špajlou a takto niť namotáme, prípadne aj poistíme uzlíkom na všetkých šiestich koncoch. Výsledkom by mala byť kostra pravidelného šesťuholníka, ohraničeného na okrajoch niťou.
Kostru položíme na papier a obkreslíme s rezervou asi 4 cm na všetkých stranách. Potom papier okolo nite zahneme. Postupne jednotlivé záložky natierame lepidlom a zalepíme okolo nite.
Ak chceme šarkana trochu spevniť, odporúčam kúskami priesvitnej lepiacej pásky prelepiť špajle s papierom zhruba v polovici dĺžky od stredu šarkana.
Keď lepidlo zaschne, spravíme nožnicami dvojice dierok do papiera na koncoch špajlí v horných dvoch a dolných dvoch uhloch. Takú istú dvojicu spravíme aj v strede zľava a sprava kríženia špajlí.
Do dierok pri dolných dvoch rohoch šarkana priviažeme záves na chvost. Je to špagát o celkovej dĺžke zhruba 2/3 priemeru šarkana. V jeho strede je jednoduchým uzlom priviazaná sponka, na ktorú sa zavesí chvost. Táto sponka musí byť chytená napevno, ale v prípade potreby sa musí dať po závese posúvať doľava alebo doprava.
Rovnako špagátom spojíme aj horné dva rohy a vytvoríme tak horný záves.
Samostatný špagát priviažeme o stred šarkana a vyvedieme na lícovú stranu, teda tam, kde nevidno špajle. Tu špagát priviažeme jednoduchým uzlom o horný záves. Šarkan teda bude uchytený v troch bodoch. Tento záves je nesmierne dôležitý. Určuje uhly, ktoré zásadne ovplyvňujú šarkanove letové vlastnosti.
Stredný záves musí byť priviazaný presne v strede horného závesu, inak sa bude šarkan nakláňať na tú stranu, kam je stredný záves posunutý.
Pomer dĺžok stredného a horného závesu musí byť taký, aby keď šarkana zavesíme nad stôl za stred závesu (tam kde sa stretáva stredný a horný záves), bude s doskou zvierať uhol 15 až 20°.
Čím väčší bude tento uhol, tým bude šarkan lepšie znášať silný vietor, ale nikdy ho nedostanete vysoko. Čím bude uhol menší, tým lepšie šarkan využije silu vetra, čo je dôležité pri slabom vánku. Lenže utrpí tým stabilita šarkana. Preto je dôležité ponechať si možnosť záves priebežne upravovať. Pri silnom vetre treba skrátiť horné lanká závesu, pri slabom vetre napak skrátiť stredové lanko.
Na konci stredného závesu, ktorý ostal až za uzlom na hornom závese, spravíme slučku a do nej navlečieme sponku alebo karabinku na pripojenie púšťacieho vlákna či lanka.

Chvost vyrobíme zo špagátu a papierových mašlí. Dĺžka chvosta by mala byť aspoň trojnásobok priemeru šarkana. Mašle naväzujeme veľmi jednoducho. Papierový obdĺžnik v strede skrútime do motýlika, prestrčíme uzlom na špagáte a utiahneme. mašle by mali byť v približne 10 cm odstupoch.
Chvost nie je len prostou záťažou, ale pôsobí ako stabilizátor. Nemal by teda byť prehnane ťažký, ale najmä by mal "chytať vietor". Ak je vietor prisilný, šarkan tancuje a chvost je málo účinný, vždy sa dá na koniec priviazať záťaž v podobe chumáča trávy. Preto je vhodné na konci chvosta nechať dlhší kus voľného špagátu.
Na chvost priviažeme pretáčaciu sponku.


Uznáte, dúfam, že v tom je aj kus romantiky....

 

Katka so šarkanom

Modrý šarkan má práve záves nastavený na silný vietor. Pri skúške je jeho uhol proti zemi veľký. Pri púšťaní nebude spona závesu pod šrkanom, ale dosť vpredu pred jeho špicom.

 

STAVBA KOSODĹŽNIKOVÉHO ŠARKANA
Modrého šarkana som vyrobil s určením pre púšťanie  v silnom vetre po tom, čo mi jesenný severák zlomil ľahkého šesťuholníka priamo vo vzduchu. Je ťažší ako papierové šarkany a lieta v strednom a silnom vetre. Konštrukcia je skladacia, takže sa ľahko prenáša a poťah je ušitý zo šušťákoviny, takže odoláva vlhkosti.
Tyčky majú priemer 9 mm a sú zasunuté do stredového bloku. Vyrobil som ho z kusu dreva, do ktorého som navŕtal diery príslušného priemeru. Tyčky sa do nich musia dať zasunúť nie celkom ľahko. Pozdĺžna tyčka je vcelku, bočné sú každá zvlášť a zvierajú uhol cca 175°. Teda šarkan je akoby prehnutý smerom dozadu, čo mu dodáva stabilitu.
Stredový blok je silne namáhaný, preto som ho spevnil tak, že som ho omotal niťou a tak stiahol. Inak má stredový blok tendenciu praskať. Vhodnejším materiálom by zrejme bol nejaký plast.
Poťah je na okrajoch zahnutý a zašitý ako "tunel", ktorým je vedená tenká, ale pevná šnúrka. Tá je prevlečená kovovými okami na koncoch tyčiek a napína poťah.

   
stredový blok                                             očko na konci tyčky                             uhol priečnych tyčiek

O tie isté oká je priviazaný štvoršnúrový záves. Ten je pre stabilitu šarkana kľúčový. Karabínka musí byť na priečnej šnúre v strede, ale mala by sa dať posúvať kvôli vyvažovaniu počas zalietavania. Optimálnym materálom je tkaná, pružná šnúrka.
Na pozdĺžnej šnúre musí byť karabína umiestnená tak, aby keď šarkan leží na chrbte a pozdĺžna šnúra je napnutá, karabínka musí byť až za horným špicom šarkana, teda nie nad šarkanom. Ak toto nedodržíme, šarkan má oproti závesu príliš vysoko ťažisko. Má tendenciu otočiť sa hlavou dolu a pobozkať matku Zem.
Celý záves by mal mať všetky šnúrky také dlhé, aby boli všetly súčasne napnuté. Inými slovami, priečna šnúrka nesmie byť taká krátka, aby pozdĺžna šnúra voľne visela a naopak.
Rozmery šarkana:
Výška: 100 cm
Dĺžka vodorovných tyčiek: 50 cm
Vzdialenosť stredového bloku od horného čpicu šarkana: 35 cm
Dĺžka pozdĺžneho závesu: 140 cm (umiestnenie karabinky sa osvedčilo 40 cm zhora)
Dĺžka priečneho závesu: 150 (karabínka, samozrejme, v strede)
Uhol priečnych tyčiek: cca 175°, nie je to kritické.

 

 

ŠESŤUHOLNÍKOVÝ SKLADACÍ ŠARKAN

Stavba a púšťanie šarkanov mi ostala zábavou na odreagovanie. Tak ako niekto ryje v záhradke, aby na chvíľu myslel aj na niečo iné ako na robotu, ja si občas postavím šarkana. Samozrejme, chcem, aby nový bol lepší ako ten predošlý. Poučený skúsenosťami rovnako zameranej kamarátky zo skupiny Rolničky (folková muzika je tá druhá činnosť, ktorej sa ani pri narastajúcom objeme povinností nechcem vzdať), ktorej prepracovaný šesťuholníkový šarkan lieta pri slabom aj pri silnom vetre, postavil som skladacieho šesťuholníkového šarkana. Jeho stavbu odporúčam každému, kto vie aspoň trochu narábať so šijacím strojom, prípadne má manželku či frajerku s touto schopnosťou a tolerantnú k tejto zábave. Odporúčam takisto najprv si skúsiť z cvičných dôvodov postaviť šesťuholníka z papiera.
Základom konštrukcie je stredovka - valec s priemerom 5 cm, vysoký 1,5 cm z kompaktného plastu. Získal som ho odrezaním z valca, ktorý kedysi tvoril osku nejakej cievky na kábel. Do valca som po obvode navŕtal 6 dier s priemerom zodpovedajúcim priemeru drevených špajlí, teda 8 mm a hlbokých 1,5 cm. V strede stredovky je diera s priemerom 4 mm, ktorou sa neskôr prevlečie stredové lanko trojbodového závesu šarkana.
Do dier stredovky sa musia dať s trochou námahy zasunúť špajle s kruhovým prierezom s priemerom 8 mm. Je dobré zraziť im na tej zasúvacej strane hranu, aby sa ľahšie dali do stredovky narvať. Dĺžka špajlí je 50 cm. Na druhom konci majú zavŕtané kovové očko.
Kostru som poskladal a dal jej presnú fazónu šesťuholníka. použil som lanko z nejakého šarkana z hračkárstva. Je to tenká, veľmi pevná šnúrka nevhodná na púšťanie šarkana, ale skvelá na jeho stavbu. Použiť sa dá akákoľvek tenká a ľahká šnúrka. Priväzoval som ju postupne na koncové očká tak, aby očká boli od seba navzájom vzdialené presne polomer šarkana a to je 52 cm. Tak vznikol šesťuholník a medzi koncami bolo mierne napnuté lanko. Uzlíky na očkách som pre istotu zakvapol sekundovým lepidlom, aby sa nepovolili a neposúvali.
Nasledovalo vystrihnutie poťahu z ľahkého šušťáka. Červená síce nie je mojou obľúbenou farbou, ale keďže rátam s tým, že šarkan bude lietať asi dosť ďaleko a vysoko, výrazná farba je výhodou, Poťah mal na všetkých stranách presah asi 2,5 cm. Pri očkách som poťah nastrihol až po očko. Následne som sa dal do šitia. Ide o to, na všetkých šiestich stranách zašiť obvodové lanko do "tunelov" tak, aby očká boli vonku. Preto sú tam tie zástrihy. "Ústia tunelov" odporúčam pozahýnať, aby sa tam nezačal poťah strapkať.
No a ďalej je to viac-menej to isté ako pri prapierovom šesťuholníkovi. Trojbodový záves má v strede kovový krúžok, aby sa dal záves vyvažovať zľava doprava aj dopredu-dozadu pomocou stredovej šnúrky. Tá je prevlečená dierou v poťahu, ktorú som urobil pomocou ihly a klinca v poťahu tak, aby som nepopretŕhal vlákna látky a pre istotu ju ešte spevnil krúžkom kože navlečenom na šnúrke závesu. Šnúrka je prevlečená skrz stredovku a ukončená veľkým uzlom. Uzol drží aj ten kožený krúžok chrániaci spredu poťah.
Chvost je pripojený pretáčacou sponou k závesu - šnúre priviazanej k očkám na spodných dvoch špajliach. Chvost sa musí dať po šnúre posúvať doprava a doľava a, samozrejme, fixovať vo zvolenej polohe. Jeho dĺžka je zhruba trojnásobok priemeru šarkana. Používam chvost, ktorý sa dá predlžovať o ďalšie časti.

Šarkana sme dnes doobeda s mojím synom zalietavali vo veľmi slabom vetre a nesklamal. Po niekoľkých úpravách závesu sa vzniesol v temer bezveternom slnečnom dni a pre radosť nám vystúpal na modré nebo. Už sa teším, ako ho o týždeň vypustíme na lúkach pod Tatrami.

16. 9. 2012


 

 


Karabínka, sponka a pretáčacia spona

 

LANKO A NAVIJAK
Šnúrky, ktoré nájdete obvykle pri hračkárskych napodobeninách šarkanov, sú vyslovene nevhodné. Nie sú dosť pevné, sú ťažké, takže nežiaduco ovplyvňujú polohu šarkana a navyše sú drsné, takže sa ľahko a nenávratne zauzlia.
Najlepšie sa mi osvedčilo rybárske silonové vlákno. Na priemerného šarkana s rozmermi dajme tomu do 70 cm celkom stačí silon s priemerom 0,35 mm, ktoré vydrží ťah 12,8 kg. Na väčšieho šarkana v silnom vetre sa oplatí použiť silnejšie lanko 0,8 mm. Hrubšie lanko má výhodu, že sa nepretrhne, ani, dajme tomu, nepresekne o bočnicu cievky či inú prekážku (taká nehoda sa, bohužiaľ, občas stáva). Na druhj strane, do hrubšieho lanka sa opiera vietor a to má vplyv na let a riadenie šarkana. Keď ho vypustíte dajme tomu na 200 metrov, lanko sa môže vetrom celkom odchýliť a ťahať šarkana iným smerom, čo môže viesť k havárii. Takže hrubé lanko treba používať radšej len v silnom vetre, keď ho šarkan dokáže udržať napnuté.
Šarkana zásadne pripájame cez pretáčaciu sponku, ktorá zabráni skrúteniu sa lanka či dokonca závesu šarkana. Aj tá sa dá kúpiť v rybárskom obchode, alebo aj v rempe, či galantérii, prípadne sa dá vycvaknúť zo starej kabelky. Zdôrazňujem "starej". Mamy a manželky nemajú rady, keď im záhadne miznú popruhy od kabeliek.
Púšťanie šarkana s obyčajnou cievkou v ruke je príjemné dovtedy, kým nemusíme lanko začať rýchlo navíjať napr. pretože ustal vietor, alebo pretože šarkan pristál dvesto metrov ďaleko.
Po navijaku som túžil od svojich ôsmich rokov a už po tridsiatich rokoch som investoval zopár hodín práce do riadnych navijakov.
 

Okrem samotnej cievky s dobrým ložiskom a rukoväťou sú dôležitými súčasťami kľučka pripojená priamo na cievku a otáčajúca sa podobne ako pedál na bicykli a vodiace oko, zabezpečujúce rovnomerné ukladanie vlákna na cievku počas navíjania. Je to veľmi dôležité, pretože inak sa vlákno začne navíjať napríklad na jednej strane cievky. Keď je ho tam už veľa, zošmykne sa, vytvoria sa veľké, voľné slučky a zauzlia sa s vláknom, ktoré sa ďalej navíja.
Na obrázku vedľa je navijak s pevným vodiacim okom, čo nie je optimálne riešenie, ale je jednoduché. Ako cievka je použitá original cievka z rybárskeho vlákna. Nie je to najlepšie riešenie, lebo cievka je z plexiskla, ktoré nie je dosť pevné. Cievka jednoducho môže prasknúť.
Osku tvorí dlhá, montážna skrutka M8. Ako ložisko je na nej navlečená rúrka oblepená zvonka lepiacou páskou, ktorá minimalizuje vôľu medzi rúrkou a cievkou, ktorá je na nej navlečená. Podobne je vytvorená aj kľučka, rúrka je však plastová, tuším z rukoväte jarmočného balónika.
  Veľký navijak, na ktorom je momentálne navinutých 400 metrov lanka s priemerom 0,8 mm, je zhotovený z väčšej časti z plastu z rozlámanej sánkovacej lopaty. Nie je to optimálny materiál, lebo nie je dosť tvrdý. Lepší by bol plech. Totižto keď priťahujeme šarkana v strednom či silnom vetre, silonové vlákno sa na navijaku uťahuje a pomerne veľkou silou roztláča bočnice navijaka smerom od seba. Už sa mi stalo, že tlak silonu odtrhol jednu z bočníc. Pri novšom navijaku som bočnice cievky vyrobil zo zvyšných laminátových parkiet. Lineárnou pílkou sa to dá vyzerať za chvíľku.
Ložisko s oskou je z magnetopáskovej jednotky počítača EC 1011, pri novšom navijaku som použil ako osku dlhú skrutku a funguje to v pohode.
Dôležitou súčasťou je pohyblivé vodiace oko, ovládateľné palcom. Tlakom na drevenú páčku sa oko vychyľuje vo vodorovnom smere doľava a pružnosťou plastového "pera" sa zase vracia doprava. Takto môžem počas navíjania zabezpečiť rovnomerné ukladanie vlákna na cievku a vlákno sa mi nikdy nazauzlí.

 

Elegantné riešenie som raz iba zazrel u jedného pána, ktorý držal v ruke zjavne torzo rybárskeho prútu s jedným očkom a s navijakom.
 

 

 

KONÍK
Koník je vlastne len taká hračka, ale my deti to máme radi. Stačí na to kus papiera, ktorý na dvakrát zohneme. Spodná časť sedí na lanku a beží po ňom. Horná časť sa roztiahne ako plachta, o ktorú sa opiera vietor a ženie tak koníka po lanku smerom hore k šarkanovi. Ak chceme, aby koníky spod šarkana padali dolu a neostávali na lanku, je potrebné vopred na lanko pri šarkanovi pripevniť malý kužeľ, dajme tomu z papiera. Keď koník nabehne na jeho hrot, jeho spodná časť sa otvorí a koník spadne z lanka.

     

Ak máte nejaké otázky či pripomienky, napíšte: dusan@rolnicky.sk